Náhodné prihovárania.
Odjakživa som magnetom na nepredvídateľné rozhovory.
Najradšej mám tie ráno, nalačno a bez kávy, keď myseľ funguje len tak zo zvyku.
Blížim sa k pánovi, evidentne v pracovnej dobe, ktorý zároveň bezodplatne vykonáva hliadku stojana na bicykle. Dnes si toho na seba vzal dosť.
Odkladám bicykel a chtiac-nechtiac sa stanem využívateľom jeho služieb.
Vraciam sa z nákupu, pán stojí opretý o stojan v ešte pohodovejšej polohe.
Každým krokom cítim viac a viac jeho potrebu osloviť ma.
Čaká len na očný kontakt.
Len tak, cez rameno mi položí otázku.
Nestihnem si ani uvedomiť, čo za brány som otvorila mojou dvojslovnou odpoveďou.
Popri odomykaní bicykla zapínam multitasking na orientáciú v lavíne nárečových slov.
Po niekoľkých minútach nasadám na bicykel a snažím sa aspoň minútu filtrovať informácie o jeho každodenných rituáloch.
.
Už sa teším domov na rannú kávu.
Lebo ako vraví pán: “Do nepopiu, ani nebyu.”
Odjakživa som magnetom na nepredvídateľné rozhovory.
Najradšej mám tie ráno, nalačno a bez kávy, keď myseľ funguje len tak zo zvyku.
Blížim sa k pánovi, evidentne v pracovnej dobe, ktorý zároveň bezodplatne vykonáva hliadku stojana na bicykle. Dnes si toho na seba vzal dosť.
Odkladám bicykel a chtiac-nechtiac sa stanem využívateľom jeho služieb.
Vraciam sa z nákupu, pán stojí opretý o stojan v ešte pohodovejšej polohe.
Každým krokom cítim viac a viac jeho potrebu osloviť ma.
Čaká len na očný kontakt.
Len tak, cez rameno mi položí otázku.
Nestihnem si ani uvedomiť, čo za brány som otvorila mojou dvojslovnou odpoveďou.
Popri odomykaní bicykla zapínam multitasking na orientáciú v lavíne nárečových slov.
Po niekoľkých minútach nasadám na bicykel a snažím sa aspoň minútu filtrovať informácie o jeho každodenných rituáloch.
.
Už sa teším domov na rannú kávu.
Lebo ako vraví pán: “Do nepopiu, ani nebyu.”
