Všetko sa začalo na parkovisku pred cestou k mojej zubárke, ktorú mám mimo mesta.
Po nezdvihnutí kontrolného telefonátu, či ordinuje, sme sa na miesto vybrali tak či tak.
Bolo v rámci plánovanej trasy na stredné Slovensko.
Prvý náznak netradičného dňa začal už po zistení, že sestrička nestihla zdvihnúť telefón
a zubárka neordinuje.
Popri jazde v aute, ktoré na našich diaľniciach nadobúda charakter lode,
si spolujazdec len ťažko všimne kolísavé zmeny.
Zastávka na pumpe, dofúkať kolesá tak “aby dobre bolo”.
Následne sme sa vybrali ďalej a vo víre podcastov zabudli na odbočenie.
Nevadí, skontrolujeme na krajnici aspoň pneumatiky.
V okne vidím tvár, zmorenú, naštvanú a smejúcu sa zároveň.
Jedna zo štyroch to už má za sebou. Kde to vlastne trčíme?
Započnem rýchlu telefónnu akciu a chlapciiii z NDS sú už na ceste.
Ešte šťastie, že náradie na výmenu nesedí s komponentami.
To by som nemala ani o čom písať.
Chlapciii prichádzajú po hodine a niečo, sme zamrznutí identicky ako pri čakaní na sobotné testovanie, ktoré sme si odstáli v najväčšej premávke.
Chlapciiii majú už správne náradie, ale jeden závit je totálne zmrzačený a nejde dole.
No to tu neopravíme, priatelia.
Nonstop odťahová služba so servisom v Piešťanoch to vyrieši.
Chlapciii si vytvorili plán - počkajú s nami a odsledujú si know how od odťahováka.
Ten sa absolútne “nečakane” rozhodol vziať si auto k sebe do dielne.
Chlapciii smutne odchádzajú.
Sedíme na gauči kdesi za Piešťanmi, pijeme instantnú kávu, pozeráme rozprávky
a zabávame malé dieťa, ktorého otec sa snaží z auta vytĺcť dušu. Skoro doslova.
Na rezerve, ktorú už roky skrýval podvozok si denne pochutnávala hrdza.
Dnes to neopravím, vraví.
A tak sa ocitáme na lavičke v Tescu, čakajúci na pomocný odvoz naspäť domov.
Jedna hodina hore dole a zrazu je asi 17 hodín a my, ako dve sušené slivky,
stojíme na identickom parkovisku ako ráno a dumáme. Bol to pekný výlet.
Po nezdvihnutí kontrolného telefonátu, či ordinuje, sme sa na miesto vybrali tak či tak.
Bolo v rámci plánovanej trasy na stredné Slovensko.
Prvý náznak netradičného dňa začal už po zistení, že sestrička nestihla zdvihnúť telefón
a zubárka neordinuje.
Popri jazde v aute, ktoré na našich diaľniciach nadobúda charakter lode,
si spolujazdec len ťažko všimne kolísavé zmeny.
Zastávka na pumpe, dofúkať kolesá tak “aby dobre bolo”.
Následne sme sa vybrali ďalej a vo víre podcastov zabudli na odbočenie.
Nevadí, skontrolujeme na krajnici aspoň pneumatiky.
V okne vidím tvár, zmorenú, naštvanú a smejúcu sa zároveň.
Jedna zo štyroch to už má za sebou. Kde to vlastne trčíme?
Započnem rýchlu telefónnu akciu a chlapciiii z NDS sú už na ceste.
Ešte šťastie, že náradie na výmenu nesedí s komponentami.
To by som nemala ani o čom písať.
Chlapciii prichádzajú po hodine a niečo, sme zamrznutí identicky ako pri čakaní na sobotné testovanie, ktoré sme si odstáli v najväčšej premávke.
Chlapciiii majú už správne náradie, ale jeden závit je totálne zmrzačený a nejde dole.
No to tu neopravíme, priatelia.
Nonstop odťahová služba so servisom v Piešťanoch to vyrieši.
Chlapciii si vytvorili plán - počkajú s nami a odsledujú si know how od odťahováka.
Ten sa absolútne “nečakane” rozhodol vziať si auto k sebe do dielne.
Chlapciii smutne odchádzajú.
Sedíme na gauči kdesi za Piešťanmi, pijeme instantnú kávu, pozeráme rozprávky
a zabávame malé dieťa, ktorého otec sa snaží z auta vytĺcť dušu. Skoro doslova.
Na rezerve, ktorú už roky skrýval podvozok si denne pochutnávala hrdza.
Dnes to neopravím, vraví.
A tak sa ocitáme na lavičke v Tescu, čakajúci na pomocný odvoz naspäť domov.
Jedna hodina hore dole a zrazu je asi 17 hodín a my, ako dve sušené slivky,
stojíme na identickom parkovisku ako ráno a dumáme. Bol to pekný výlet.
