Oddelenie infektológie v Banskej Bystrici.
Testovanie na covid19.
Prichádzam na parkovisko plné náhodnej zelene.
Vonku, pred budovou infektológie, čakajú traja ľudia. Jedna pani pokašliava,
starší párik mlčky stojí, asi už zo zvyku.
Pridám sa do radu, presne 6 metrov od vchodu.
Stojíme na asfaltke, z budovy len vychádza pani v plášti, v rukaviciach,
so štítom a párom vatových tyčiniek.
Túto atmosféru by sa dalo krájať a dávkovať do postapokalyptických filmov.
Čakám a moju 2 metrovú komfortnú zónu narúšajú prechádzajúci ľudia registrovaní iným spôsobom, ktorí sú znenazdajky privilegovaní.
Po asi hodine obstávania na parkovisku (ako pri piatkových hodoch pred McDrive) počujem moje meno. Laborantke ostalo napísané dychom na štíte.
Jedno napnutie, druhé, hurá domov.
Za necelých 10 hodín mi prichádza SMS s negatívnym výsledkom. Šťastne oznamujem dvom osobám v mojom nevirtuálnom okruhu radostné správy.
A oddeleniu infektológie vzdávam hold za pracovné nasadenie a nečakanú rýchlosť.
Testovanie na covid19.
Prichádzam na parkovisko plné náhodnej zelene.
Vonku, pred budovou infektológie, čakajú traja ľudia. Jedna pani pokašliava,
starší párik mlčky stojí, asi už zo zvyku.
Pridám sa do radu, presne 6 metrov od vchodu.
Stojíme na asfaltke, z budovy len vychádza pani v plášti, v rukaviciach,
so štítom a párom vatových tyčiniek.
Túto atmosféru by sa dalo krájať a dávkovať do postapokalyptických filmov.
Čakám a moju 2 metrovú komfortnú zónu narúšajú prechádzajúci ľudia registrovaní iným spôsobom, ktorí sú znenazdajky privilegovaní.
Po asi hodine obstávania na parkovisku (ako pri piatkových hodoch pred McDrive) počujem moje meno. Laborantke ostalo napísané dychom na štíte.
Jedno napnutie, druhé, hurá domov.
Za necelých 10 hodín mi prichádza SMS s negatívnym výsledkom. Šťastne oznamujem dvom osobám v mojom nevirtuálnom okruhu radostné správy.
A oddeleniu infektológie vzdávam hold za pracovné nasadenie a nečakanú rýchlosť.
